Keď osobná skúsenosť nestačí: prečo pri SIBO ,  IBS  ani  HIT nie je riešením stále viac vyraďovať

„Mne to pomohlo, tak to skús aj ty.“

S touto vetou sa dnes v oblasti výživy stretávame čoraz častejšie. Sociálne siete sú plné rád od ľudí, ktorí si prešli vlastnými zdravotnými problémami, zmenili stravovanie, vyradili určité potraviny a cítili sa lepšie. Ich skúsenosť môže byť autentická a pre nich veľmi cenná. Problém nastáva vo chvíli, keď sa osobná skúsenosť začne prezentovať ako univerzálny návod pre ostatných.

V mojej knihe  “Výživne o výžive” píšem o tom, že sme individuality – výzorom, správaním, ale aj tým, ako naše telo reaguje na stravu, stres, pohyb či ochorenie. A práve pri tráviacich problémoch to vidíme veľmi výrazne.

To, čo pomohlo jednému človeku, nemusí pomôcť druhému. A niekedy mu môže dokonca uškodiť.

Skúsenosť je cenná. Vzdelanie a prax však nenahradí. 

Ak niekto vyradil lepok, mliečne výrobky, strukoviny alebo fermentované potraviny a jeho ťažkosti sa zmiernili, ešte z toho nevyplýva, že rovnaké potraviny sú problémom aj pre vás a že tieto potraviny musí už dlhodobo vyraďovať.

Za rovnakým príznakom sa totiž môžu skrývať rozdielne mechanizmy.

Nadúvanie, bolesti brucha, hnačka či zápcha môžu sprevádzať IBS (syndróm dráždivého čreva) , SIBO (syndróm bakteriálneho prerastania) , poruchy motility, intolerancie, celiakia, IBD (zápalové ochorenia čreva), HIT (histamínová intolerancia), LI (laktózová intolerancia) a množstvo ďalších stavov. Do výsledného obrazu vstupuje zdravotná anamnéza, lieky, prekonané operácie, psychický stres, spánok, fyzická aktivita, množstvo a skladba stravy aj ďalšie faktory.

Preto nestačí vedieť, čo pomohlo mne. Človek, ktorý poskytuje odborné nutričné  poradenstvo (chápeme odborné na základe vzdelania VŠ, nie výživové usmernenia na základe kurzu), by mal rozumieť tomu, prečo dané odporúčanie dáva, komu môže pomôcť, komu nemusí a aké môže mať dôsledky.

A práve tu má nenahraditeľnú úlohu odborné vzdelanie a následne prax.

Rokmi práce s ľuďmi totiž zisťujete, že učebnicový príklad je iba začiatok. Každý ďalší klient pridáva do pomyselnej skladačky nový dielik. Učíte sa vnímať súvislosti a najmä nehľadať jednu univerzálnu odpoveď pre všetkých.

Internet nám dal obrovské množstvo informácií. Nie vždy však poznanie.

Dnes si dokážeme za niekoľko minút vyhľadať zoznam potravín pri SIBO, IBS -  low FODMAP diéte, či zoznam zakázaných potravín pri  histamínovej intolerancii.

Paradoxne však množstvo voľne dostupných informácií spôsobilo aj nový problém: ľudia strácajú prehľad o tom, čo je ešte odborné odporúčanie a čo je iba názor, osobná skúsenosť alebo informácia vytrhnutá z kontextu.

Jedna stránka zakáže paradajky. Druhá mliečne výrobky. Tretia lepok. Ďalšia fermentované potraviny. Potom príde zoznam pri SIBO, zoznam pri histamínovej intolerancii,  zoznam pri laktózovej intolerancii alebo pri IBD.

A človek, ktorý sa už aj tak bojí jedla, začne zoznamy spájať a báť sa ešte viac...

Výsledkom môže byť jedálniček pozostávajúci z niekoľkých „bezpečných“ potravín - ešte netuší, že bezpečné sú len na chvíľu. Lebo čím viac vyraďujete tým viac budete časom  reagovať,

Low FODMAP diéta nie je diéta na celý život

Low FODMAP diéta patrí medzi najlepšie preskúmané nutričné intervencie pri IBS a u vhodne vybraných pacientov dokáže významne zmierniť symptómy.

Ale jej princípom nie je zostať navždy v eliminačnej fáze.

Podľa konceptu Monash University má FODMAP prístup tri fázy: krátkodobú reštrikciu, následnú reintrodukciu jednotlivých FODMAP skupín a napokon personalizáciu stravy. Úvodná reštrikčná fáza sa používa približne 2–6 týždňov. Cieľom ďalších fáz je zistiť individuálnu toleranciu a dlhodobo ponechať stravu čo najmenej reštriktívnu. 

A toto je mimoriadne dôležité.

FODMAP sacharidy nie sú automaticky „zlé potraviny“. Niektoré z nich, napríklad fruktány a galaktooligosacharidy, majú aj prebiotické vlastnosti a slúžia ako substrát pre črevné mikroorganizmy. Pri dlhodobej personalizovanej FODMAP diéte sa preto tolerované potraviny vracajú späť.

Cieľom teda nie je vytvoriť čo najdlhší zoznam zakázaných potravín.

Cieľom je nájsť najširší možný jedálniček, ktorý človek toleruje a bude tolerovať.

Ešte väčší problém: low FODMAP + low histamine + ďalšie iné eliminácie

V praxi sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí už nekombinujú jednu eliminačnú diétu, ale dve či tri.

Low FODMAP sa spojí s nízkohistamínovou diétou, následne sa preventívne vyradia aj  kyslomliečne výrobky alebo ďalšie potraviny.

Pri histamínovej intolerancii je pritom samotná problematika oveľa komplexnejšia, než naznačujú internetové zoznamy. Odborná literatúra upozorňuje na veľkú nejednotnosť medzi zoznamami „zakázaných“ potravín; v jednom prehľade bolo dokonca konštatované, že iba časť bežne vylučovaných potravín bolo možné vysvetliť ich vysokým obsahom histamínu. 

Ak teda človek bez jasného dôvodu spojí niekoľko reštriktívnych diét, môže výrazne zúžiť pestrosť stravy.

Dôsledkom nemusí byť iba nedostatočný príjem niektorých živín či vlákniny. Jedlo sa môže postupne stať zdrojom strachu.

Človek začne sledovať každé nafúknutie, každý pocit v bruchu a každú zmenu stolice. Po jedle čaká, čo sa stane. Potraviny sa delia na „dobré“ a „zlé“, bezpečné a nebezpečné. Reštaurácia, dovolenka alebo obyčajná večera s rodinou začnú predstavovať problém.

A pôvodná snaha vyriešiť trávenie môže výrazne zasiahnuť kvalitu života a vzťah k jedlu.

„Keď mi je po diéte lepšie, znamená to, že som problém vyriešil?“

Nie nevyhnutne.

Toto je podľa mňa jeden z najdôležitejších rozdielov medzi kontrolou symptómov a riešením príčiny alebo udržiavajúcich faktorov.

Ak obmedzíme fermentovateľné sacharidy, môže sa znížiť tvorba plynov  a pacient sa môže cítiť lepšie. To však samo o sebe nevysvetľuje, prečo problém vznikol a prečo sa opakovane vracia.

Pri SIBO je preto potrebné pozerať sa širšie.

Prečo nestačí Normix užívať stále dookola?

Rifaximín (Normix) má pri SIBO svoje miesto a o jeho indikácii rozhoduje lekár.  Näjma ak máme diadnostikované SIBO iba na jeden plyn vodík a  neviete či sa netvorí aj metán, kde je liečba odlišná….

Problémom nie je samotná antibiotická liečba. Problém nastáva, ak sa celý manažment zredukuje na:

ťažkosti → Normix → zlepšenie → návrat ťažkostí → ďalší Normix.

SIBO má totiž významnú tendenciu k recidíve. V jednej štúdii bolo po úspešnej liečbe rifaximínom opätovne pozitívnych približne 12,6 % pacientov po troch mesiacoch, 27,5 % po šiestich a 43,7 % po deviatich mesiacoch.

To neznamená, že rifaximín „nefunguje“.

Znamená to, že samotné potlačenie bakteriálneho prerastania nemusí odstrániť podmienky, ktoré k jeho vzniku prispeli.

Ak zostáva porucha motility, anatomický problém, nevhodný stravovací režim, určitá medikácia alebo iný predisponujúci faktor, môže sa vytvoriť prostredie, v ktorom sa ťažkosti znovu objavia, lebo ste neodstránili vzorec, ktorý je spúšťačom.

Preto sa pri opakovanom SIBO nemáme pýtať iba:

„Čím ho zase preliečime?“

Ale aj:

„Prečo sa tomuto človeku stále vracia?“

A práve tu začína individualizácia

Dvaja ľudia môžu prísť s rovnakým výsledkom dychového testu a podobnými príznakmi, ale cesta k ich problémom môže byť úplne odlišná.

Preto pri práci s človekom so SIBO alebo IBS nestačí jeden zoznam povolených a zakázaných potravín.

Potrebujeme vidieť širší obraz: čo človek jedol pred vznikom problémov, čo všetko už zo stravy vyradil, aké má diagnózy a lieky, ako funguje jeho vyprázdňovanie a motilita, či absolvoval antibiotickú liečbu, ako spí, aký má stres, ako sa pohybuje, či sa jeho hmotnosť mení a či už jeho reštrikcie nezačínajú predstavovať väčší problém než samotná pôvodná diéta.

Aj interpretácia črevného mikrobiómu môže v určitom kontexte doplniť ďalšiu časť tejto skladačky. Nie je však samostatnou diagnózou SIBO ani návodom, podľa ktorého mechanicky vyraďujeme ďalšie potraviny.

Čím viac potravín vyradíme, tým lepšie? Práve naopak.

V praxi považujem za úspech nie situáciu, keď človek odchádza s ďalšími desiatimi zakázanými potravinami.

Úspechom je, keď po správne zvolenej dočasnej intervencii dokážeme stravu opäť rozširovať, nájsť individuálne tolerované množstvá a vrátiť človeku čo najpestrejší a nutrične plnohodnotný jedálniček.

Pri FODMAP potravinách navyše často nerozhoduje iba odpoveď áno alebo nie, ale aj množstvo. Človek nemusí tolerovať veľkú porciu určitej potraviny, ale menšie množstvo môže zvládnuť bez problémov. Aj preto má reintrodukcia a personalizácia taký význam. 

Nutričné poradenstvo nie je odovzdávanie vlastného jedálnička

Osobná skúsenosť môže človeka priviesť k záujmu o výživu. Môže mu pomôcť pochopiť, aké nepríjemné je žiť s chronickými tráviacimi problémami.

Ale osobná skúsenosť z nás ešte nerobí odborníka na zdravotný problém iného človeka.

Odborník by nemal klientovi hovoriť:

„Toto nejedzte, pretože mne to robilo zle.“

Mal by vedieť vysvetliť:

Prečo túto potravinu dočasne obmedzujeme? Čo tým sledujeme? Ako dlho bude obmedzenie trvať? Čím nahradíme živiny, ktoré vyradením strácame? Kedy a akým spôsobom budeme potravinu skúšať zaradiť späť? A čo budeme robiť, ak sa stav nezlepší?

To je zásadný rozdiel medzi osobnou skúsenosťou a odborným poradenstvom.